
História tohto telesa, ktoré už 10 rokov pôsobí v meste Čadca sa začína písať v medzivojnovom období 20. storočia. V Čadci pôsobil Matičný orchester, ktorého činnosť sa spájala s pôsobením Matice Slovenskej. Účinkoval na rôznych slávnostiach, akadémiách, spomienkových večeroch. Pôsobil v ňom aj známy pedagóg a huslista Albín Vrteľ. V Čadci sa okrem iného repertoáru hrala aj opereta. Zvláštnosťou bolo, že to boli často premiéry hudobných diel. Nedá sa opomenúť ani existencia jazzového orchestra, ktorý v Čadci pôsobil v 40-tych rokoch. Hudobný život v metropole Kysúc bol pestrý, nehovoriac o folklóre a zborovej tradícii. Škoda, že po vojne sa orchestrálna činnosť prerušila na celých 50 rokov.
Prvý orchester v Čadci - Matičný orchester.
Už samotný názov prezrádza, že orchester bol úzko spätý s činnosťou Matice Slovenskej. Matica Slovenská bola obnovená 1.januára 1919 a to znamenalo i obnovenie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku. V Čadci sa to prejavilo založením Miestneho odboru Matice Slovenskej (MOMS). Na valnom zhromaždení 24.apríla 1921 bol ustanovený domáci poriadok MOMS v ktorom bolo zakotvených 5 pracovných odborov. Hudobný odbor so svojimi deviatimi pracovníkmi mal na starosti Ignác Hammer. Vytvorilo sa tak zázemie pre fungovanie viacerých hudobných telies medzi inými aj Matičného orchestra. Dirigentský post zaujal štábny kapitán Václav Kubrycht, ktorý tu pôsobil v rokoch 1921-1928. Zloženie orchestra ako aj mená jeho členov nie sú známe. Známy je však program, s ktorým sa predstavil orchester na hudobno-speváckej akadémii 6.marca 1926. Ladislav Michalus bol posledným dirigentom MO. Predstavil sa s MO 1. a 9. marca 1946 v baletnom večere Živeny a 4. mája v akadémii k výročiu oslobodenia Čadce. Druhého októbra 1946 sa konala akadémia k výročiu ČSR. Je to posledný dátum viažuci sa na činnosť MO. Z písomných prameňov nie je zrejmé, či sa orchester rozpadol alebo pokračoval v činnosti. Bezmála 25 rokov pôsobenia Mestského orchestra v Čadci však zanechalo na Čadčianskom publiku pozitívne stopy.
Tradícia pokračuje po polstoročí - Kysucký komorný orchester
Po zániku MO muselo prejsť celé polstoročie, aby si ľudia uvedomili že vážna hudba má čo povedať aj dnešnému človeku. Veľkú zásluhu na znovuzrodení orchestrálnej tradície a celej kultúry v Čadci vôbec, malo Ministerstvo kultúry SR, keď dalo podnet pre vznik Kysuckého kultúrneho centra (KKC). Stalo sa tak 1. júla 1995. Znamenalo to zlúčenie dovtedajších okresných kultúrnych ustanovizní (múzeum, knižnica, galéria, hvezdáreň, osvetové stredisko) a vznik Kysuckého hudobného kabinetu (KHK) a Kysuckej divadelnej scény (KDS).
Práve Kysucký hudobný kabinet vyšiel s iniciatívou vytvorenia samostatného komorného orchestra Musica Kysuca. Riaditeľom KHK bol Július Fujak Vojčiniak. Bola to jeho myšlienka vytvoriť orchester, ktorý, ako sám hovoril, by sa prezentoval na rôznych koncertných podujatiach dielami dobovej a súčasnej hudby so snahou ich začlenenia do živej kultúry. Oslovil v tom čase poslucháča absolventského ročníka AMU v Prahe Karola Kevického aby zaujal miesto dirigenta, Antona Pohančeníka na pozíciu koncertmajstra a učiteľov ZUŠ, študentov konzervatóia a žiakov ZUŠ na zaujatie jednotlivých miest inštrumentálneho obsadenia. Fakt, že sa stretlo 25 hudobníkov, ktorí boli ochotní venovať sa vo svojom voľnom čase hre v orchestri zavážil pri formovaní orchestra na typ komorného orchestra.
Prvá skúška KKO sa konala 6. októbra 1995. O necelé tri mesiace bol ohlásený verejný koncert v rámci programu Kysucké Vianoce v Čadci. Program premiérového koncertu bol nasledovný: W. A. Mozart: „Malá nočná hudba“, J. A. Benda: „Sinfónia D-dur“, Martin Burlas: „Záznam siedmeho dňa“, Arcangelo Correli: „Concerto grosso g-mol, op. 6“, „Slovenské vianočné koledy“ upravené pre KKO-MK(upravil A. Pohančeník).
Treba dodať, že na tento koncert vážnej hudby prišlo do Kultúrneho domu v Čadci takmer tristo ľudí, čo nebolo zvykom. Mnohí isto prišli iba zo zvedavosti, ale nik nebol sklamaný, ba naopak, mnohí boli nadšení, čo sa prejavilo aj dlhým potleskom na záver koncertu. Sám dirigent Karol Kevický sa o tomto koncerte vyjadril: „Treba priznať, že premiérový koncert orchestra mal zopár chybičiek. Nie všetci hráči tohto poloprofesionálneho ansámbla majú kvalitné hudobné nástroje a svoje určite zohrala aj tréma. I napriek tomu považujem verejnú premiéru orchestra za veľmi úspešnú. Osobne si cením možnosť spolupracovať s kysuckými hudobníkmi. Navyše nie každý dirigent dostane v živote šancu stáť pri zrode hudobného telesa a formovať ho.“
Po úspešnej premiére sa MK predstavila pri otváraní Domu umenia v Brne, tretie veľké podujatie sa konalo 17. marca 1996v Žiline. Ďalším koncertom sa orchester predstavil v Bratislave v rámci Kysuckých dní.. Vystúpenie poctil svojou návštevou aj Albín Vrteľ, ktorý bol členom prípravného výboru tohto podujatia. Jeho pocity z koncertu sa nám zachovali v liste A. Vrteľa adresovanom J. Fujakovi:
„Môj dojem, a nie len môj, z vystúpenia orchestra Musica Kysuca bol rozhodne dobrý. Hlavne preto, že som cítil už akúsi jednoliatosť hráčov, pribúdanie istoty tak v rytme, ako i čistoty zvukovej.“
Koncertná sezóna mladého telesa sa však ešte neskončila. Nasledovali dva veľké koncerty - koncert venovaný učiteľom 5. júna 1996 Dome umenia Fatra v Žiline a záverečný koncert sezóny, ktorý sa konal 16. júna 1996 na nádvorí Mestského domu v Čadci, v rámci Čadčianskeho kultúrneho leta v cykle „Dni súčasnej hudby“.
Po náročnej prvej sezóne nastali zmeny vo vedení orchestra. Julo Fujak sa presťahoval do Nitry, kde dodnes pôsobí ako pedagóg a hudobný vedec na FF UKF. Na jeho miesto prišiel Peter Bytčanek. Napriek organizačným zmenám orchester nezaháľal a pripravoval sa na ďalší rad koncertov nielen v Čadci.
Prvého novembra 1996 cestoval orchester do Popradu, kde sa konal celoslovenský festival komorných orchestrov „Divertimento Musicale“. Na chrámovom festivalovom koncerte v rímsko-katolíckom kostole v Poprade uviedol orchestálnu suitu F- dur Georga Philippa Telemanna a 2 suity Jozefa Malovca podľa nápevov z Vietorisovho kódexu a získal ocenenie za štýlovú interpretáciu diela z obdobia baroka.
V máji 1998 sa KKO zúčastnil 18. celoštátneho festivalu komornej hudby s medzinárodnou účasťou „Divertimento Musicale ´98“ v Spišskej Novej Vsi. V koncertnej sále Reduty uviedol diela A. Vivaldiho a E. Suchoňa. Porota s predsedom A. Vrteľom vysoko ocenila výkon MK v konkurencii bratislavských a košických orchestrov, o čom svedčí aj zaradenie orchestra do záverečného galakoncertu, ktorý sa konal v rímsko- katolíckom kostole sv. Jozefa Robotníka vo Svite. Pamätný pohár a diplom za hodnotný umelecký výkon skončil v rukách Kysučanov.
Koniec roku 1998 bol poznamenaný zánikom KKC, ktoré od 31. decembra 1998 prestáva fungovať. KHK a s ním aj orchester prechádzajú pod správu Kysuckého Osvetového Strediska /KOS/. Žiaľ bez finančného a materiálneho zázemia. Našťastie po dohode s Mestským kultúrnym strediskom v Čadci orchester mohol pokračovať v pravidelných skúškach v Dome kultúry Čadca a od roku 2000 mesto Čadca prijalo orchester ako svoj špičkový súbor, ktorého zriaďovateľom sa stalo MsKS v Čadci i s potrebnými ekonomickými a materiálnymi podmienkami.
Bez takejto pomoci by sa nedalo uskutočniť také predstavenie akým bol prierez operetou J. Offenbacha: „Orfeus v podsvetí“ spolu so študentami Hudobnej a Tanečnej fakulty VŠMU v úlohe Eurydiky s Oľgou Bezačinskou ani vydanie CD platne s Detským speváckym zborom Kysuca.
V ďalšom období boli zaznamenané boli dve významné aktivity. Spolupráca so súbormi MsKS v Čadci - Detským speváckym zborom Kysuca pri MsKS s dirigentom Vojtechom Didim a Miešaným speváckym zborom Kysuca s dirigentom Pavlom Procházkom. Orchester sa začal pomaly dostávať do povedomia ľudí, čoho dôkazom je aj spolupráca s kysuckými zbormi, ktoré majú v Čadci svoje zázemie.
Tradícia Novoročných primátorských koncertov priniesla spoluprácu s poprednými sólistami hudobných scén Slovenska. Orchester doprevádza významných operných spevákov akými sú sólisti opery SND: Elena Holičková, Gustáv Beláček, Jozef Ábel a Alojz Harant, Pavol Bršlík, Vít Konig sestry Bezačinské, huslista Stanislav Palúch, klavíristka Regina Majtánová a ďalší.
Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi mestami Čadca a Žywiec a družba medzi mestami Čadca a Toruň sa neustále rozvíjajú a priniesli mnohé koncerty v Poľsku. Orchester sa predstavil i vo Varšave na prezentácii Kysúc, ktorá vyvrcholila galakoncertom v centre mesta. Orchester uviedol dielo Eugena Suchoňa: „Preletel sokol“.
Kysucký komorný orchester spolupracuje s talianskym dirigentom Enricom Volpe. Pod jeho záštitou sa orchester pravidelne zúčastňuje koncertných turné v Taliansku. Koncertoval na scénach muzikálnych centier v Taliansku akými sú Miláno, Neapol, Salerno. Na strane druhej koncertná činnosť na Slovensku súvisí s dirigentom Karolom Kevickým, ktorý aj napriek tomu, že pôsobí ako šéfdirigent Štátnej opery v Košiciach stále zdokonaľuje interpretačné umenie KKO a priviedol teleso na hudobné scény miest Praha, Brno, Varšava, Toruň, Budapešť, Bratislava, Košice,..



