Pozvánka na výstavu Ondreja 4. Zimku

Galéria Čadca pozýva všetkých priaznivcov a milovníkov umenia do svojich priestorov na výstavu talentovaného umelca, akad. sochára Ondreja 4. Zimku, pod názvom V RODNOM HNIEZDE.

Autor sa vo svojej tvorbe vyznáva z pocitov ku Kysuciam – rodisku svojich predkov, ponúka návštevníkovi pohľad na súčasné spoločenské témy a dáva mnoho podnetov k zamysleniu.

Na výstave sa predstaví prostredníctvom 45 diel – plastík, reliéfov a malieb.

Garantmi výstavy sú mesto Čadca, Dom kultúry v Čadci.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v piatok 24. novembra 2017 o 17.00 hod.

Srdečne Vás pozývame

Galéria je prístupná v PO – PIA od 8.00 do 16.00 hod. Vstup je voľný.

Ondrej 4. (Zimka)

sa narodil 28. 8. 1975 v Bratislave. Patrí medzi výrazné osobnosti mladej generácie slovenských sochárov. Dostal od sudičiek mnoho darov. Výnimočné umelecké rodinné zázemia, kde umenie a tvorba sú nielen vytvárané, ale aj cítené a ctené. Skvelých učiteľov a veľkú dávku talentu, avšak aj skromnosť a pokoru. Otec, Ondrej Zimka, uznávaný výtvarník, pochádza z kysuckej Turzovky. Citlivý ilustrátor stovky kníh a erudovaný tvorca animovaných filmov zakotvil v synovi úctu k všeľudským filozofickým hodnotám. Matke, Milke Zimkovej právom patrí miesto Polárky medzi slovenskými filmovými hviezdami. Prozaička netradičnej slovesnosti a odvážna scenáristka dala chlapcovi do vienka osudovú živočíšnosť a intelektuálnu nekonvenčnosť.

Absolvoval štúdium na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri prof. Jozefa Jankoviča (1999) a na University of Newcastle u prof. Henryho Burtona (1997). Jeho tvorbu ovplyvnil aj popredný slovenský sochár Andrej Rudavský. Od roku 1998 tvoril s Martinom Palom a Stanislavom Kičom v ateliéri Tri kamene v Stupave. Aktívne vystavuje na samostatných i kolektívnych výstavách, zúčastňuje sa tvorivých sympózií doma i v zahraničí. V roku 2007 absolvoval tvorivý pobyt v Cité Internationale des Arts v Paríži. Svoje diela realizuje najmä z bronzu, ocele, antikoru, kameňa a iných prírodných materiálov. Od roku 2009 sa venuje aj maliarskej tvorbe.

Jeho tvorbu definuje viacero paradoxov. Nielen svojim jedinečným rukopisom, ale aj tematickým zameraním spája zdanlivo nespojiteľné. Klasický model sochárov – ženskú figúru, transformuje prostredníctvom vojenskej techniky. Tak splývajú a zároveň vytvárajú nové prieniky – bomba a sexbomba, jadrová alebo ňadrová hlavica.

Jeho výtvarný jazyk je často ironicky, humorný, s veľkou dávkou nadsázky, ale vždy s prenikavou myšlienkou a jasným logickým zameraním. Ťažké témy spracováva s ľahkosťou a samozrejmosťou. Nie je autorom, ktorý potrebuje šokovať, omráčiť diváka. Naopak, skôr ho chce prizvať k zamysleniu, s jemným úsmevom premýšľať nad tým, ako žijeme a kde je naše miesto. Nebojí sa ukázať dnešnú spoločnosť, jej neduhy a hrozby, falošné pozlátka, sebaklamy –  ako napovedajú samotné názvy jeho výstav: Venuša atómového veku alebo Kapitalistický realizmus. Nerobí to nejakým mentorským spôsobom, naopak veľmi hravo a vtipne. Bravúrne predvádza alchýmiu premeny myšlienky na hmotu, zrozumiteľne, jedinečne a čitateľne zároveň. Je netradične tradičný. Stačí si pozrieť jeho skulptúru Rodný môj kraj, ktorú vyskladal zo ženských prsníkov tvoriacich pahorky. Táto podobnosť čisto náhodná dáva mnoho ďalších podnetov k zamysleniu.

Najradšej zhmotňuje svoje predstavy v prastarom sochárskom materiály – v bronze. Bronz je výnimočný materiál. Zrejme sa nevedú štatistiky či bol používaný viac na podporu vojenskej mašinérie, odlievali sa z neho kanóny a delá alebo stvárňovali krásne ženské telá či odlievali zvučné zvony. Často to záviselo len od doby a často menil svoju podobu a stav. Vzťah autora k bronzu najlepšie dokumentuje jedna z jeho výstav nazvaná Doba bronzová. Jeho štylisticky čisté práce sú tvarovo jednoduché, ale nie plytké, stvárňuje veci realisticky, ale nie prízemne, veciam dôverne známym dáva druhotné významy, vytvára nové básnické metafory a posolstvá.

Ondrej 4. sa aktívne venuje aj monumentálnej tvorbe. Na Kysuciach jeho originálne veľkorozmerné sochy nájdete napr. v exteriéroch Turzovky, Oščadnice či Starej Bystrice. Je autorom sochy Podvodný tvor, ktorá je súčasťou fontány na Palárikovom námestí v Čadci.

Žije a tvorí striedavo na Kysuciach a v Bratislave.

Zdroj: web

Plagát k podujatiu