Kysuckí gajdoši
Vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky si môžu Čadčania vychutnať zvuky archaického hudobného nástroja - gajdy v novovzniknutom hudobnom zoskupení Kysuckí gajdoši, a to 30. augusta 2015 na Matičnom námestí v Čadci. Zámerom projektu bolo vytvorenie autentického hudobného zoskupenia, ktoré si ponesie punc jedinečnosti nielen v rámci regiónu, ale i Slovenska.
Odborný garant projektu Mgr. Pavol Kužma -čitateľom priblíži spomínaný hudobný nástroj:
„V severozápadnej časti Slovenska na Kysuciach, sú goralské obce Svrčinovec, Čierne, Skalité a Oščadnica. Je to oblasť s goralskou hudobnou kultúrou, ktorá je prezentovaná bohatosťou piesní, tradičných ľudových hudobných nástrojov a tancov. Medzi najarchaickejšie ľudové hudobné nástroje v tomto subregióne Kysúc patria dvojhlasné gajdy, s jednoduchou melodickou píšťalou ( gajdicou ). V obci Svrčinovec a Čierne sa vyskytujú dvojhlasné gajdy s tzv."duchočem" ( dúchadlom). V obci Skalité sa vyskytujú dvojhlasné gajdy s "chľipiokem" ( chlipákom ). Originály týchto čierňanských a skalitských gájd vlastnia manželia Kužmovci v rodinnej zbierke tradičných ľudových hudobných nástrojov z Kysúc. Vzhľadom na skutočnosť, že pre detí z folklórneho súboru Kelčovan z Čadce sú k prezentácii gajdošskej kultúry Kysúc vhodnejšie gajdy skalitského typu, poukážem na charakteristické znaky tohto typu gájd. Skalitské gajdy ( ďalej len; gajdy )sú charakteristické tým, že majú oproti oravským gajdám len šesť hmatných otvorov ( oravské sedem ). Ladené sú spravidla v tónine d1. Časti gájd: MELODICKÁ PÍŠŤALA, TÓNOTVORNÉ ZARIADENIE-piskvor, BURDONOVÁ PÍŠŤALA- (bas-huk), VZDUCHOVÝ REZERVOÁR-mech (ťemlov), do ktorého sa vháňa vzduch pomocou tzv. chlipáka-"chľipjoka" (drevenou rúrkou). "Gajdica" aj "huk" sú ukončené ohnutou ozvučnicou z dreva, alebo kravského (volského) rohu. SPÓSOB HRY NA GAJDY: Inštrumentalista (gajdoš)nafúka do mecha dostatočné množstvo vzduchu ("naduje ho"),ktorý ho stláčaním mecha pod pazuchou vháňa do melodickej píšťaly (do gajdice) a burdonovej píšťaly (do basu-huku), kde sú tónotvorne zariadenia tzv. piskory, ktoré vyludzujú zvuk. Pri odkrývaní a zakrývaní hmatových otvorov na melodickéj píšťale dostaneme melodický rad tónov. Odkrytím najspodnenjšej "dierky" zaznie o kvartu nižší tón. Tón z burdonovej píšťaly je stály a znie o dve oktávy nižšie. Výroba gájd je mimoriadne náročná na materiál a technicko-hudobnú erudíciu výrobcu.“ Veríme, že pripravovaným koncertom potešíme všetkých, čo sa radi započúvajú do jedinečných zvukov archaických gájd.