Ocenenia pre Dagmar Dvorskú, Rudolfa Geráta a Milana Tomana
Mesto Čadca opätovne ocení známe zaslúžilé osobnosti, ktoré dlhodobo v Čadci žijú, pôsobia a po celý svoj život vytvárajú jedinečné hodnoty. Cenu mesta Čadca si z rúk primátora Čadce prevezmú Dagmar Dvorská, PhDr. Rudolf Gerát a Milan Toman. Vedenie a poslanci mesta si aj takouto formou chcú uctiť a poďakovať tým, ktorí šíria dobré meno nášho mesta. Slávnostný akt oceňovania sa uskutoční v rámci Vianočného benefičného koncertu v nedeľu 15. 12. 2016 o 17.00 hod. v Dome kultúry. Program je prístupný širokej verejnosti a vstup na koncert je voľný. Srdečne Vás pozývame.
OCENENÉ OSOBNOSTI
Dagmar DVORSKÁ, nar. 11. septembra 1931 v Trnave
odbojárka, bývalá dlhoročná predsedníčka Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Čadci
Cena mesta Čadca
za celoživotnú aktívnu a obetavú prácu pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, za uchovávanie tradícií boja za národné oslobodenie v meste Čadca a v regióne Kysúc, za šírenie myšlienok slobody, mieru a humanizmu medzi mládežou, za dlhoročnú aktívnu spoluprácu s mestom Čadca
Dagmar Dvorská je výnimočnou, statočnou ženou a silnou osobnosťou. Je poslednou žijúcou rasovo prenasledovanou v Čadci, ktorá prežila neľudskú deportáciu do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau v Osvienčime i pochod smrti do tábora Belzen – Belsen a Mathausen.
Narodila sa v Trnave, no od detstva žila v Čadci. Deportovali ju ako 13-ročnú spoločne s rodinou. Prežila veľmi ťažké a kruté časy, ktoré jej podlomili zdravie. Oslobodenie ju zastihlo na pokraji života a smrti v Mathausene 8. mája 1945. Mala šťastie – prežila a vrátila sa domov. Počas celého svojho ďalšieho života neúnavne a veľmi aktívne pôsobila ako odbojárka, od roku 1959 ako členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) pracovala na mnohých pozíciách. V rokoch 1965 – 2005 bola tajomníčkou Okresnej organizácie SZPB, následne až do roku 2014 predsedníčkou základnej organizácie v Čadci a taktiež bola členkou Oblastného výboru SZPB v Žiline. Niekoľko desaťročí sa neúnavne snaží o udržiavanie a rozvíjanie tradícií boja za národné oslobodenie v Čadci i na Kysuciach. Má výrazný osobný podiel na zachovaní organizácie SZPB v Čadci a taktiež na šírení myšlienok humanizmu a boja za národnú slobodu medzi deťmi a mládežou. Na svojom poste sa venovala aj starostlivosti a pomoci bývalým odbojárom a ich rodinám, pravidelne sa zúčastňovala a organizovala pietne akty na pamiatku padlých hrdinov v Čadci v regióne Kysúc. Dlhodobo aktívne a na veľmi dobrej úrovni spolupracovala s mestom Čadca a podieľala sa na jeho rozvoji. Pri príležitosti 70. výročia SNP jej minister obrany udelil Pamätnú medailu.
PhDr. Rudolf GERÁT, nar. 3. októbra 1932 na Skalitom
manažér kultúry, ochranca prírody, publicista, aktivista verejného života, zakladateľ Spolku priateľov Čadce
Cena mesta Čadca
za celoživotné záslužné dielo v oblasti kultúrneho, umeleckého a spoločenského života mesta Čadca a regiónu Kysúc, za výnimočné projekty podporujúce rozvoj a skvalitnenie života mesta a ochrany prírody, za dlhoročnú publikačnú činnosť a propagáciu Čadce, za aktívne pôsobenie na poste predsedu Spolku priateľov Čadce
Rudolf Gerát celý svoj profesionálny i osobný život zasvätil kultúre a jej rozvoju. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave i na Karlovej univerzite v Prahe. Počas svojho profesionálneho života, na poste vedúceho odboru kultúry bývalého ONV v Čadci (1967 – 1980) stál pri zrode a sám bol spolutvorcom mnohých významných progresívnych zmien v oblasti kultúry. Jeho meno je spojené so vznikom prestížnych národných festivalov – Palárikova Raková (1968) Beskydské slávnosti, Jašíkove dni (1969, dnes Jašíkove Kysuce), MFF Etnofilm. Má veľké zásluhy na zrode a spoločne s ďalšími priateľmi a odborníkmi z oblasti kultúry zo svojej pozície rešpektovanej osobnosti napĺňal svoje poslanie pri vzniku a v rámci činnosti novozaložených kultúrnych inštitúcií – Kysuckého múzea a jeho Múzea kysuckej dediny, Kysuckej galérie, Domu kultúry v Čadci i experimentálnej Kysuckej knižnice. V rokoch 1981 - 1996 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie v Oščadnici a Čadci. Významné je aj jeho pôsobenie v environmentálnej oblasti. 30 rokov pracoval ako dobrovoľný predseda OV SZOP, pripravil a realizoval mnohé jedinečné projekty (záchrana kostola v Riečnici, Priezračná Kysuca, Aleja novorodencov v Čadci, Stromy pamätníky apod.). Bohatá a cenená je aj jeho lektorská a publikačná činnosť. Popri nespočetných článkoch, ktoré pravidelne publikuje tlači a rôznych tematických materiáloch, je autorom a spoluautorom mnohých hodnotných publikácií a dokumentov, ktoré zaznamenávajú historické premeny Čadce a Kysúc – Kysuce a Kysučania – Kysucká encyklopédia (1991 – 2000, 2004), Monografia Čadce (2005), Kysucké premeny, Pamäť Kysúc (2001), Čadca v premenách čias (2006), Čadčianske pľace (2007), Zleteli orly z tatry (2013). R. Gerát bol zakladateľom a dlhoročným predsedom Spolku priateľov Čadce, kde pripravil a realizoval mnohé úspešné projekty, aj pre deti a mládež. Je nositeľom mnohých vyznamenaní, je Osobnosťou Kysúc za rok 2006.
Milan TOMAN, nar. 9. februára 1928
nestor turistiky a lyžovania, budovateľ stredísk cestovného ruchu, propagátor mesta a jeho prírodných krás
Cena mesta Čadca
za celoživotnú aktívnu a obetavú prácu v oblasti športu a telovýchovy, za rozvoj cestovného ruchu v meste Čadca a jeho okolí, za vybudovanie športových a turistických centier v Čadci a v regióne Kysúc, za aktívnu spoluprácu s mestom na poli turistiky a športu, za propagáciu a šírenie dobrého mena Čadce doma i v zahraničí
Milan Toman sa narodil a žije v Čadci. Je veľký milovník prírody, turistiky a lyžovania. Patrí k významným osobnostiam nášho mesta, regiónu i Slovenska v oblasti rozvoja športu a telovýchovy. Dlhé roky pôsobil v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Čadca, kde vychovával a trénoval v Čadci mladých lyžiarov, neskôr stál pri zrode a budoval športoviská a strediská zimných športov v Čadci na Husáriku, v lokalitách Čadca - Rieka, Skalitom, Makove, Ochodnici a najmä – má veľkú zásluhu na vybudovaní jedného z najväčších a najvyhľadávanejších turistických stredísk na Slovensku – v Oščadnici na Veľkej Rači. Tento horský masív sa stal jeho najväčšou celoživotnou láskou. Zasvätil mu takmer celý svoj život. Preslávila ho aj Kysucká lyžiarska magistrála (116 km), ktorá sa tiahne hrebeňmi obcí Skalité a Oščadnica. Vybudoval a pravidelne sa stará o turistický chodník a mobiliár na mestskom turistickom okruhu Čadca – Vojtovský hrebeň – Husárik. Organizoval mnohé športové a turistické podujatia, celonárodné i medzinárodné zimné i letné zrazy turistov v Čadci a v nedávnej minulosti vybudoval turistickú rozhľadňu a kríž na vrchole Veľkej Rače. Dlhodobo a neúnavne propaguje doma i v zahraničí (najmä v Poľsku a Česku) krásu prírody a okolie Čadce, fotografuje a pripravuje mnohé propagačné materiály o meste a regióne. Pravidelne sa zúčastňuje mnohých športových i kultúrnych podujatí a zaujíma sa o život v našom meste. Je príkladom aj pre mládež. Za svoju dlhoročnú aktívnu a obetavú prácu v telovýchove a športe získal mnohé ocenenia a vyznamenania – nielen na Slovensku, ale aj od českých a poľských partnerov. Je nositeľom čestného titulu Osobnosť Kysúc za rok 2001 a taktiež sa stal čestným občanom obce Oščadnica (2013). Je stále aktívny a činorodý, vždy priateľsky a dobre naladený, ochotne a rád pomôže a poradí.